Miro je zpět - tentokrát více o mládeži

  • Published in Miro Vavák
  • Hits: 978

Vavak_posilovna_cinka_ramenaNa dva roky si od pisatelské práce odskočil, aby dokončil svou doktorantskou práci na Fakultě tělovýchovy a sportu v Bratislavě. Poslední článek byl o kreatinu a je datován k 3. září 2009, tenkrát začala porážkou nad Srbskem, neúspěšná, ale vzhledem ke skupině „smrti“ očekávaná pouť českých reprezentantů na mistrovství Evropy. Mistrovství republiky ve vesnickém volejbalu tenkrát vyhrály týmy TJ Nivnice (muži) a TJ Sokol Křenovice (ženy), Irán prohrál ve finále mistrovství světa kadetů proti Srbsku. Během té doby nezahálel, vydal dvě knihy pojednávající o kondiční přípravě ve volejbalu, publikace, které tak v oblasti volejbalu chyběly. Děti a trenéři ho mohli stále vidět na kempech Volejbalové akademie, kde roznáší úsměvy a rád vypráví historky z jeho bohatého trenérského života. Vždy sliboval, že se vrátí a teď je tu. Vážení čtenáři stránek Volejbalové akademie, je mi ctí opět mezi námi přivítat Mira Vaváka, muže, který umí klik „nielen na štyroch prstoch, ale aj na troch, dvoch a dokonca aj na jednom prste.:)“.

V tejto sezóne sa budeme venovať v „mojich“ príspevkoch viac mládeži ako vrcholovému volejbalu. Tomu tu bolo venované už veľa stránok jako zlepšovať svoju fyzickú zdatnosť a zabudovávať ju do hernéno výkonu.

Jednotlivé články budú ukazovať teoretické aj konkrétne výsledky vedeckého sledovania, ale aj praktické rady do aktívnej trénerskej práce. Tento rok si tu teda nájdu niečo pre seba aj teoretici a „vedátori“, ale aj praktický tréneri.

 

Dnes sa budeme venovať prvému príspevku o mládeži, kde si ukážeme konkrétne výsledky niekoľko týžového riadeného pôsobenia na rozvoj dynamickej sily výbušného charakteru. Potom následne sa k tomuto príspevku pripoja aj konkrétne ukážky tréningového zaťaženia, jako sa dá dopracovať k podobnému výsledku (ale radšej k lepšiemu…) a vyvarovať sa problémom s nerovnomerným rozvojom jednotlivých pohybvových schopnsotí u chlapcov a dievčat.

 

 

ZMENY RÝCHLOSTNO-SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ DOLNÝCH KONČATÍN  10 až 11-ROČNEJ MLÁDEŽE

 

Rozvoj jednotlivých pohybových schopností vždy prebieha nerovnomerne. Jednou z možností efektívneho zvyšovania úrovne pohybových schopností u mládeže je poznanie a využitie období, v ktorých je organizmus najcitlivejší na pôsobenie vhodných vonkajších podnetov, a preto v tomto období možno dosiahnuť najvýznamnejšie zmeny. Sú to tzv. citlivé, senzitívne alebo kritické obdobia. Ak sa nevyužijú, tak sa už len ťažko neskôr podarí dobehnúť zameškané.

V našom výskume sme sa snažili poukázať v prvom rade na stav a úroveň rýchlostno-silových schopností dynamického charakteru mladých športovcov v priemernom veku 10 - 11 rokov pomocou výskokového ergometra podľa metodiky Hamar-Tkáč (1990). Vo  volejbale je rozvoj týchto schopností limitujúcim faktorom pre nasledujúcu aktívnu hru na ihrisku. Preto sa najprv snažíme poukázať na možnosti pohybových schopností v tomto veku. Parametre potom boli využité ako vstupné ukazovatele nášho sledovania.

 

Cieľom bolo zistiť úroveň a možnosti pozitívneho ovplyvnenia rýchlostno- silových schopností dynamického charakteru dolných končatín 116 žiakov IV. tried ZŠ.

 

Pri výskume polovica sledovaných tried ZŠ absolvovala pravidelné 15-minútové bloky na hodinách telesnej výchovy (dvakrát v týždni), ktoré boli zamerané na rozvoj rýchlostných schopností, hlavne akceleračného charakteru a dynamické cvičenia dolných končatín, hlavne formou skokov. Žiaci absolvovali 29 takto upravených hodín telesnej výchovy. Ostatné triedy pokračovali v klasickej výučbe. Po 14 týždňoch sme zistili konečný stav a úroveň rýchlostno-silových schopností.

V experimentálnej skupine (Exp. Súb.) bolo 26 chlapcov a 32 dievčat. V kontrolnej skupine (Kon. Súb.) bolo 25 chlapcov a 33 dievčat. Stav na začiatku sledovaného obdobia sme označili číslom 1 a stav na konci sledovaného obdobia číslom 2. Do vyhodnotenia boli zaradení iba tí žiaci, ktorí absolvovali celý program a obe merania (tab.Ml1).

 

Tab. Ml1 Základná charakteristika súboru        

Chlapci

Exp. Súb. 1

Exp. Súb. 2

Kont. Súb. 1

Kont. Súb. 2

n

26

32

26

32

Vek (roky)

10,47

10,78

10,6

10,91

Výška (cm)

142,81

144,07

145,15

146,3

Hmotnosť (kg)

36,89

37,7

36,88

37,3

 

Dievčatá

Exp. Súb. 1

Exp. Súb. 2

Kont. Súb. 1

Kont. Súb. 2

n

25

33

25

33

Vek (roky)

10,41

10,58

10,72

11,03

Výška (cm)

139,85

142,68

141,62

144,2

Hmotnosť (kg)

34,03

34,74

35,56

36,34

VÝSLEDKY

 

Vo vstupných meraniach žiaci preukázali stav a úroveň rozvoja rýchlostno-silových schopností, ktorý zodpovedá populačnej norme. Po absolvovaní druhých meraní sme zistili, že 14-mesačná príprava, keď sa do rozvoja spomínaných schopností popri hodinách telesnej výchovy zasahovalo dvakrát v týždni po 15 minút, priniesla rozporuplné výsledky (tab. Ml2).

 

Tab. Ml2

Chlapci

Exp. Súb. 1

Exp. Súb. 2

Kont. Súb. 1

Kont. Súb. 2

priemer

21,407

22,033

22,077

21,992

max

29,3

30,3

29

30,4

min

14,4

15,5

14,2

15,4

sign.

 

p ‹ 0,05

 

-

Dievčatá

Exp. Súb. 1

Exp. Súb. 2

Kont. Súb. 1

Kont. Súb. 2

priemer

21,15

22,631

20,761

22,485

max

29,7

33

30,7

30,8

min

15,2

15,9

12,6

16

sign.

 

p ‹ 0,01

 

p ‹ 0,01

 

Chlapci - V tomto hybridnom rýchlostno-silovom parametri došlo v experimentálnom súbore k zlepšeniu zo strednej hodnoty 21,41 cm na hodnotu 22,03 cm. Toto zlepšenie dosahuje hladinu štatistickej významosti na úrovni 5 %. V kontrolnom súbore došlo k miernemu poklesu vertikálneho výskoku zo strednej hodnoty 22,08 cm na 21,99 cm. Tento pokles je ale bez štatistickej významnosti.

 

Dievčatá – u dievčat sa ukázalo, že obe skupiny sa zlepšili pomerne rovnomerne. Ako keby experimentálny činiteľ ani nepôsobil. V experimentálnom súbore to bolo zo strednej hodnoty 21,15 cm na 22,63 cm a v kontrolnom súbore z 20,76 cm na 22,49 cm. Obe tieto zlepšenia sú z hľadiska štatistickej významnosti na 1% hladine.

 

ZÁVERY

Z vyhodnotenia je zrejmé, že experimentálny činiteľ pôsobil inak na chlapcov a inak na dievčatá (obr. Ml1). U chlapcov je zrejmé, že experimentálny činiteľ aspoň čiastočne pôsobil. Toto tvrdenie si dovoľujeme vysloviť na základe zlepšenia vertikálneho výskoku, a to ako v absolútnach číslach, tak aj z hľadiska štatistickej významnosti. Pravdepodobne chlapci, u ktorých sa ešte nazačal pubertálny vývoj, síce reagovali na absolvované zaťaženie, ale  nástup zlepšovania úrovne silových schopností, ktorý je spôsobený nedostatkom mužských pohlavných hormónov, sa ešte výraznejšie neprejavil. Naším odporúčaním je preto nezačínať ešte výraznejšiu silovú prípravu pomocou vyšších prídavných záťaží a prostredníctvom cvičení vysokej intenzity. Vhodné sú cvičenia s hmotnosťou vlastného tela a s malými prídavnými záťažami.

U dievčat sa nepreukázala činnosť experimentálneho činiteľa, aj keď zlepšenie vertikálneho výskoku bolo na 1% hladine štatistickej významnosti. Obe skupiny sa vyvíjali v sledovaných ukazovateľoch totiž rovnako a nedošlo k výraznejšiemu rozdielu v absolútnych číslach. Pravdepodobne u dievčat na rozdiel od chlapcov práve nástup puberty spustil nárast rýchlostno-silových schopností biologickou cestou. Preto je možné používať už aj prostriedky športovej prípravy na rozvoj silových schopností s použitím cvičení vyššej intenzity pri rovnakej výške prídavných záťaží ako u chlapcov.

Miro Vavák, 5.10. 2011