Zlatý fond metodiky
pouze pro členy klubu
PODMIENKY A MOŽNOSTI KONDIČNEJ PRÍPRAVY PRE PLÁŽOVÝ VOLEJBAL
- Podrobnosti
- Miro Vavák,
- 18. Červen 2009
- Zobrazeno: 1969
Už pre nejakým časom sme sa venovali tomu, či klasický „šesťkový“ volejbalista by sa mal, alebo nemal venovať v lete aj plážovému volejbalu. Vychádzali sme z podmienok, pri akých sa obidva – SAMOSTANÉ – športy realizujú. Áno, píšem samostatné, preto že na základe fyziologických predpokladov sa jedná o dve rozdielne zaťaženia. A k tomu by sa mala aj prispôsobiť aj fyzická príprava. Preto je potrebné, aby sme si najprv podrobnejšie ukázali na rozdielnosti v klasickom a plážovom volejbalom z hľadiska fyzického zaťaženia. Na tomto základe si potom popíšeme, akým spôsobom je vhodné postupovať v kondičnej príprave pre plážový volejbal. Častejšie som sa stretol z otázkou, či má plážový volejbalista všetko čo je len možné, trénovať na piesku. NIE ! Najprv musí hráč, či hráčka zvládnuť „perfektne“ herné činnosti na pevnej podložke a až potom sa presúvať na piesok. Na piesku sú podmienky pre vykonávanie nových činností, teda ak sa treba učiť niečo nové výrazne sťažené a až veľmi často sa potom takýto hráči naučia tieto činnosti s chybami, ktoré sa potom iba veľmi ťažko odstraňujú. Až keď svoju činnosť ovládajú, až potom je možné podmienky ich vykonávania sťažovať. Naopak je to LOGICKÝ NEZMYSEL...
Už pre nejakým časom sme sa venovali tomu, či klasický „šesťkový“ volejbalista by sa mal, alebo nemal venovať v lete aj plážovému volejbalu. Vychádzali sme z podmienok, pri akých sa obidva – SAMOSTANÉ – športy realizujú. Áno, píšem samostatné, preto že na základe fyziologických predpokladov sa jedná o dve rozdielne zaťaženia. A k tomu by sa mala aj prispôsobiť aj fyzická príprava. Preto je potrebné, aby sme si najprv podrobnejšie ukázali na rozdielnosti v klasickom a plážovom volejbalom z hľadiska fyzického zaťaženia. Na tomto základe si potom popíšeme, akým spôsobom je vhodné postupovať v kondičnej príprave pre plážový volejbal.
Hneď v úvode si povedzme že je síce možné kombinovať obidva spôsoby hry. Ale neplatí to jednoznačne dvojsmerne. Je jednoduchšie, ak hráč šesťkového volejbalu sa v lete venuje plážovému volejbalu. Pre hráča plážového volejbalu je ale problematickejšie, venovať sa aj klasickému aj plážovému volejbalu. Čím je to spôsobené? Je to hlavne preto, lebo prejsť z pevnej podložky na plávajúcu je jednoduchšie, ako z plávajúcej – pohyblivej na pevnú. Táto zásada preto platí aj pre prípravu. Častejšie som sa stretol z otázkou, či má plážový volejbalista všetko čo je len možné, trénovať na piesku. NIE ! Najprv musí hráč, či hráčka zvládnuť „perfektne“ herné činnosti na pevnej podložke a až potom sa presúvať na piesok. Na piesku sú podmienky pre vykonávanie nových činností, teda ak sa treba učiť niečo nové výrazne sťažené a až veľmi často sa potom takýto hráči naučia tieto činnosti s chybami, ktoré sa potom iba veľmi ťažko odstraňujú. Až keď svoju činnosť ovládajú, až potom je možné podmienky ich vykonávania sťažovať. Naopak je to LOGICKÝ NEZMYSEL.
Takže si znovu pripomeňme aké sú plusy a mínusy spájania týchto dvoch volejbalových hier.
PLUSY –
Kontinuita fyzickej prípravy
Stály kontakt s loptou (aj keď v neštandardných podmienkach)
Približne rovnaké nároky z hľadiska kontaktu s loptou
Možnosť voľby netypických foriem a prostriedkov prípravy
Eliminácia problémov a nedostatkov, ktoré vznikli šesťkovým volejbalom (?) - (!)
Preklenutie pauzy v šesťkovom volejbale
Nácvik iného pohybového stereotypu (doplnkové pohyby)
MÍNUSY –
Iné podmienky pre špeciálnu volejbalovú činnosť
Nestabilná podložka
Iné nároky na fyzickú prípravu v hornej a dolnej časti trupu
Iná dynamika pohybu – iná akcelerácia a iné časovanie
Potreba veľkého rozsahu pohybu
Vyššie množstvo neštandardných riešení situácií
Neliečenie zdravotných problémov, ktoré sa vyskytli v sezóne
Z toho je jasné, že plážový volejbal prináša svoje plusy aj svoje mínusy. Z hľadiska fyzickej prípravy medzi najvýraznejší plus musíme rátať zachovanie fyzického zaťaženia aj počas času, kedy by s veľkým predpokladom moc tréningovej činnosti neurobili. Z iných plusov môžeme zvýrazniť fakt, že je možné sa venovať v sťažených podmienkach zdokonaľovaniu svojej hernej činnosti a je možné, že iný pohybový stereotyp u hráčov, ktorý majú nedokonalé časovanie dôjde k zdokonaleniu práve tohto komponentu.
ALE – na druhej strane plážový volejbal výrazne narúša naučené pohyby na pevnej palubovke. Pri niektorých hráčoch je vhodné toto mínus je potrebné zohľadniť hlavne u tých, ktorí majú problém so základnou technikou úderov, z pohybom na ihrisku, či časovaním svojho pohybu. Tak, ako bolo už spomenuté, naučené pohybové reťazce sa dajú skvalitniť, ale ak je základný pohybový tvar zlý... tak sa utvrdí aj s chybami. Pre týchto volejbalistov znamená plážový volejbal narušenie toho, čo sa naučili a to čo tréner ťažko získal môže byť za 6 – 8 týždňov preč. Pre hráčov skúsených, či „pohybovo nadaných“ to problém nemusí robiť.
Následným problémom je návrat u šesťkových hráčov na palubovku. Každý tréner si musí uvedomiť, že takýto návrat nie je jednoduchý. Iba mimoriadne vybavení hráči zvládnu prechod z piesku rýchlo a bez problémov. A takýto návrat po dvoch mesiacoch práce v sťažených podmienkach môže trvať 6 – 8 týždňov. Preto je vhodné, aby mali hráči pred začiatkom nového tréningového makrocyklu – teda pred začiatkom prípravy na novú sezónu mali aspoň 2 – 3 týždne „oddych“ od piesku.
ROZDIELY V KONDIČNEJ PRÍPRAVE
Plážový volejbal vyžaduje hlavne silovú prípravu. A to výrazne viac, ako volejbal na pevnej podložke. Stabilná plocha opory hráča sa zmenšuje nestabilitou podložky a preto horná časť trupu má vyšší výkyv – menšiu stabilitu a väčší rozkmih, ako je tomu v klasickom volejbale. Preto sila hornej časti trupu je rozhodujúca! Z dolnej časti trupu je najdôležitejšia práca svalov okolo panvy a hornej časti stehien. Tieto svaly totiž zabezpečujú stabilitu ťažiska. Zastavujú a štartujú pohyb a pritom musia udržiavať hornú časť trupu neustále v použiteľnom stave. Ďalej preberajú vyššiu aktivitu svaly chrbta. Tiež sa totiž výrazne podieľajú na stabilite trupu.
Pokiaľ ide o rýchlostnú prípravu, v tomto prípade sa viac zameriavame na krátke 3 – 4 metrové akcelerácie. Ide o to, že v nestabilnej podložke, čím viac hráč „zahrabne“, tým viac si zvýši nestabilitu podložky. A preto začne iba robiť pod sebou diery, ale jeho dopredná rýchlosť bude narastať pomaly. Preto je vhodné sa zamerať aj na inú techniku akcelerácie. Prvý krok nemôže byť taký agresívny, ako je tomu na pevnej podložke. Až keď má ťažisko určitú doprednú rýchlosť a chodidlo má už určitú oporu v piesku je možné postupne pridávať energiu do kroku a takto sa snažiť o čo najrýchlejší presun. Proste, chodidlo si musí najprv vytvoriť oporu, ktorú použije na aktívny a čo najkolmejší odraz (medzi chodidlom a predkolením).
Vytrvalostná práca je zameraná viac na drill – opakovanie jednotlivých krátkych úsekoch, ale vo výrazne väčšom objeme, ako sme zvyknutí na pevnej podložke.
Koordinácia je výrazným základom práce na nestabilnej podložke. Ak hráč nezvláda stabilitu tela – rovnováhu, orientáciu v priestore, schopnosť rýchlej zmeny pohybu, schopnosť vykonávania následných pohybovo nesúvisiacich pohybov, nemá možnosť uspieť v plážovom volejbale. A potom aj jeho dobre rozvinuté pohybové schopnosti – sila, rýchlosť a vytrvalosť sú mu na nič... preto by koordinačné cvičenia mali byť denno – dennou súčasťou každej tréningovej jednotky.
Bratislava - jún 2009 Miroslav VAVÁK
Pokud jde o herní trénink, víme, že doba učení se pohybovým dovednostem ovlivňuje zvládnutí pohybových struktur (asi Palda myslí techniku provedení), ale v senzo-motorickém učení existuje také doba zapomínání. Proto vzhledem k velmi podobným pohybovým strukturám v činnostech jednotlivce u volejbalu a beach volejbalu existuje někdy bezproblémový transfér pohybových sekvencí. Podotýkám, že někdy (podle již uvedených faktorů) a v pohybových sekvencích (např. u útočného úderu je problém jenom rozběh s odrazem) protože do procesu vstupuje ona osobnost hráče. Takže pokud z volejbalu do beach volejbalu, tak ne každý. Potvrzuji velmi komplikovaný přechod z beach volejbalu do volejbalu, který však není ovlivněn pouze pískovou podložkou. Co dodat k učení se pohybovým dovednostem "Od pevné podložky k písku". V tomto tvrzení si nejsem zcela jistý i když pan Vavák tvrdí, že to je naprosto nelogické. Nechci polemizovat nad tím, co je nebo není logické. Každopádně máme možnostmi, kterými tento problém můžeme částečně kompenzovat. Jsou to cvičení bez odbíjení míče (přemístění, obraty a střehové postoje ve stoji, dále kleky, pády, výskoky a imitace odbití míče s jeho přikládáním, případně drobné hry s házením a chytáním míče pro řešení situace), které musíme na písku zařazovat do úplnného zvládnutí. Poznámka Paldy, že pohybové vzorce jsou neměnné (i když pojem vzorec je z přírodovědn ého hlediska mírně zavádějící - specifikuj číselné proměnné)znamená, že poslední fáze motorického učení je uzavřená? Co potom flop a nebo jízda po vnitřní hraně na lyžích?
Pokud jde o kondiční trénink v beach volejbalu, doposud v ČR nejsou publikované a ověřené podklady pro jeho zařazení do tréninkového procesu. Vidím jednu z možností pane Vaváku ... Jinak posilování v indiferentní, případně labilní poloze je u beach volejbalu nezastupitelné.
Na téma "Kdy začít s beach volejbalem" až po Tobě Paldo.
Pamatujte si:
Beach volejbal naučíte každého, ale hrát se ho musí naučit každý sám.Citace
Servisní organizace: VCM Brno, Botanická 70, 602 00 Brno, mobilní tel.: 608 121 214, e-mail: info@vcmbrno.cz
OLC Systems, s. r. o. - tvorba www stránek
autor článků:
Luboš Bednář
- Zpravodajství ze soutěží
- Naši hráči v zahraničí
- Glosování událostí
autor článků:
Zdeněk Haník
- Trenérské tipy
- Aktuality z vrcholného volejbalu
- Reakce
- Trendy světového volejbalu
autoři článků:
Jiří Zach, Petr Juda, Radek Krpač
- Trenérské tipy
- Lékařské aspekty volejbalu
- Tipy pro kondiční trénink
- Překlady ze zahraniční literatury
- Mentální trénink
autoři článků:
Pavel Plzák, Jaroslav Matěj,
Radek Častulík, Aleš Novák
autor článků:
Jakub Novotný
- Volejbal očima hráče
- Hráčské zkušenosti
- Zajímavosti ze zahraničních lig
SO - Víkendová příloha
Zdeněk Merta
Jan Jiráň
Jiří Lípa
Ivo Dubš
Michal Palinek
Jiří Novák
Jaroslav Hřebík
Jaromír Bosák
Pavel Hartman
Jaromír Votík
Luděk Procházka
NE - Diskusní fórum
Přemysl Kubala
Zdeněk Haník
Michal Němec









RSS