Zuzana Tlstovičová - trenérka roku 2011

Podrobnosti

Osobnost týdne,

26. Leden 2012

Zobrazeno: 240

Zuzana Tlstovičová, členka Volejbalové akademie, se na Slovensku stala trenérkou roku 2011. Zuzka přebírala cenu na slavnostním setkání v hotelu Double Tree by Hilton v Bratislavě po boku nejlepších volejbalistů roku Moniky Smak a Tomáše Kmeťa. Slovenská trenérka, kterou česká volejbalová veřejnost může spatřit na kempech Volejbalové akademie, slavila v roce 2002 v dresu Slavie UK Bratislava zisk mistrovského titulu. Stejný úspěch se stejným týmem, tentokrát v roli hlavní trenérky, se jí podařil v minulém roce, kdy Slávistky v roli outsidera porazily ve finálové sérii bratislavský Doprastav 3:2 na zápasy. Po úspěšné sezóně odešla Zuzka do Rakouska, kde působí v klubu Post Schwechat Vídeň.

Přinášíme rozhovor s nejlepší slovenskou trenérkou roku 2011.

V prvom rade chcem poďakovať redakcii webu Volejbalovej Akadémie, za prvé gratulácie, jej spolupracovníkom, pretože ako trénerka som počas niekoľkých rokov spolupráce a účastí na kempoch VA mala možnosť pracovať v kolektíve kvalitných trénerských a ľudských osobností, čo bolo a stále je pre mňa ako začínajúcu trénerku veľkým prínosom...takže Zdeněk, Aleš, Miro, Forbes, Áda, Richard, Eliška, Peter a ostatný „Staff“; Ďakujem

Gratulace Zuzi, co pro tebe tato cena znamená?
Veľmi veľa! Prirovnala by som ju k pocitu, ktorý som zažila minulú sezónu ako trénerka Slávie UK, keď sme v piatom zápase finále Extraligy zvíťazili nad favorizovaným Doprastavom. Posledné písknutie rozhodcu a spŕška radosti, emócií, pocitu dobre odvedenej práce! Že tá drina stála za to, že som ako tréner na ten deň čakala. Na ten pocit! Bol to prekvapivý moment, nemyslela som si, že ma ľudia, funkcionári a tréneri na Slovensku vnímajú ako najlepšiu trénerku. A práve oni hlasovali, oni rozhodli. Mám z tohto ocenenia naozaj veľkú radosť!

Jako hráčka jsi získala mnoho cen, zařadíš ji mezi ty hráčské, nebo ji jasně i pocitově odděluješ? Které jsou pro tebe cennější – ty jako týmová hráčka nebo jako trenérka?
Samozrejme ich oddeľujem, pretože práca trénera prináša oveľa viac zodpovednosti, náhľadu do súvislostí, tréner musí vedieť byť trpezlivý, vnímavý, stále pripravený. Hráčovi ak sa zrovna nedarí, je tam stále možnosť, že družstvo potiahne niekto iný, tréner napríklad pri vedení zápasu takýto „záskok“ nemá. Rozhodnutia a činy sú len na ňom. Ak sa jemu „nedarí“, hotovo J. Ako hráčka som tieto starosti nevnímala, až keď som sa stala trénerkou, začala som si uvedomovať všetky kvality mojich predchádzajúcich trénerov. Cennejšie je pre mňa trénerské ocenenie.

Co bylo hlavním důvodem, že jsi byla zvolena ty? Byl to úspěch nebo ocenění trenérské práce, která zatím není tolik vidět?
Myslím si, že to bolo v tomto prípade za zisk titulu so Sláviou UK v predchádzajúcej sezóne. Ale ťažko to budem vedieť ja posúdiť, pretože rok predtým sme získali so Sláviou „double“, čiže aj titul aj Slovenský pohár a skončila som na druhom mieste. A ovplyvniť to mohol aj nepostup našej ženskej reprezentácie na ME, pretože práve za úspechy ženskej reprezentácie je niekoľkonásobným držiteľom tohto ocenenia p.Čada.

V čem máš jako trenérka schopnosti, kde vidíš svůj deficit?
Schopnosť komunikovať, rozoznať „kto je kto“, dokázať načúvať a nechať si poradiť, vnímať širšie súvislosti a nezabúdať, že sme len ľudia a nie stroje.
Neviem, či je to deficit, ale nie som ten klasický prípad vyštudovaného trénera (dodnes nemám najvyššie trénerské vzdelanie), som skôr taký samorast, presne taký, akým som bola aj ako hráčka, „príroďák“. S tým rozdielom, že som zodpovednejšia k povinnostiam.

Je rozdíl být dobrou hráčkou a poté se stát trenérkou, nebo to jde vlastně docela dobře do sebe?
Myslím, že táto kombinácia dáva k tomu predpoklady, ale trénerstvo, coaching, to je úplne o niečom inom. Tréner musí byť odolný voči vonkajším tlakom, zvládať nároky, ktoré určuje sám sebe. Ide práve o vnímanie všetkých súvislostí, rýchle reagovanie vo vypätých situáciách a pod.
Ja som až taká dobrá hráčka nebola, priemerná, talent od prírody, nemusela som sa veľmi nadrieť na to, aby som dosiahla tú úroveň, na ktorej som hrávala. To niekedy ľutujem. Ale mala som šťastie na dobrých trénerov, od ktorých som v mojej trénerskej kariére potom čerpala a čerpám naďalej. Dúfam, že sa ako trénerka posuniem ďalej.

Byla jsi velkou rebelkou jako hráčka, díváš se na dodržování týmové disciplíny dnes jinak nebo dáváš hráčkám volnost tam, kde jsi ji sama potřebovala?
Myslím, že mi práve moje mladícke „rebelstvo“ napomohlo k nadhľadu nad vecami, mám pre drobné „vyčínania“ hráčok väčšie pochopenie, samozrejme disciplínu vyžadujem, ale nie som taký ten trénerský despota. Mám tendenciu hráčkam dôverovať, nie ich strážiť. A oni to vedia. Ak ma niektorá sklame, je to problém jej svedomia.

Vydala ses cestou do zahraničí. Kde teď působíš, co trénuješ?
Dostala som ponuku od SVS Post Wien, ktorú som dlhšiu dobu zvažovala, nakoniec prijala, z niekoľkých dôvodov: pracovať v klube, ktorý na najvyššej úrovni aj v medzinárodnom merítku funguje dlhé roky, naučiť sa jazyk, anglicky, nemecky, prvý krát v živote v tréningu nemôcť používať svoj jazyk materinský, coaching v angličtine, všetko to bola výzva k tomu, aby som sa v tejto sfére ako tréner posunula. Viem, že je to len prvý krok, ale dosť veľká skúsenosť. Trénujem ženské družstvo SVS X-volley, rezervu SVS Post, s ktorou hráme 1.Bundesligu, momentálne na prvom mieste. Základnú časť nehrá naše prvé družstvo SVS Post a Linz, ktoré sú nasadené až do play-off.

Co sis z angažmá dosud odnesla?
Odišli moje obavy, či to bola správna voľba odísť zo Slovenska. Poznala som hráčky, ktoré sú „oddanejšie“, pracovité a spontánnejšie. Moja angličtina sa postupne zlepšuje, jediné čo mi ako trénerke chýba a na čo som bola zvyknutá, je medzinárodná konfrontácia.

V čem by měli čeští a slovenští trenéři více zabrat?
Necítim sa byť „povolanou“ na túto otázku odpovedať. Sama sa mám čo ešte priúčať. A tiež by som chcela vedieť, kde mám ešte viac zabrať.

Žen v trenérské branži na vrcholové úrovni příliš nepůsobí. Co ty na to? Proč je tomu tak?
Pretože prirodzene muži bývajú pre ženy väčšie autority (tréner – hráčka), možno my ženy máme preveľký rešpekt z mužských kolegov, konfrontácie s nimi, a do tej „bitky“ nie každá žena vstúpi (tréner – trénerka) ... A trvá dlhšie, kým žena – trénerka presvedčí a ten rešpekt od mužských kolegov vyslúži.. Takže to možno niektoré trénerky vzdajú ešte skôr, ako by sa mali do toho „boja o prežitie“ pustiť ;-)

Děkuji za rozhovor a přeji hodně dalších úspěchů

25. ledna 2012, Radek Krpač

---

RSS

Tomáš Lysák (09.02.2012 (09:44:03))

Blahopřeju ze sportovní haly radostova:) doufam,že se v léte uvidíme:)Citace

Aleš Novák (31.01.2012 (22:45:12))

óda ..jsi prostě nejlepší
ozdoba ....

GratulaceCitace